Gantz kniha 13 / manga

Krvavý masaker a neúcta k pradávnym obyvateľom našej planéty neskončila ani v tomto zväzku.

Ďalšia kniha zo série Gantz sa objavila na pultoch u predajcov a, ako inak, pokračuje tam, kde predošlá skončila. Hlavný protagonista bojuje o svoje prežitie a výnimočne to má výrazne ťažšie. Je bez špeciálneho obleku a k tomu musí získať pätnásť bodov, aby sa dostal domov zdravý. Celkom sa mu to i darí, ale na záver si uvedomí, že jeho situácia je ešte horšia, ako si pôvodne myslel.

 Už si asi všetci zvykli na to, ako rýchlo sa dá Gantz prečítať, tentokrát som si však užil rýchlu jazdu s dvojitým turbom. Ono, keď je tam viac textu zasadených vo zvukových efektov (SFX) ako v bublinách, začína to byť celkom prostoduché a najmä tupé. Číta sa to, uhm, listuje sa to až nadmerne rýchlo. Navyše mám za to, že skúsenejší čitatelia väčšinou SFX prehliadajú alebo aspoň minimálne vnímajú, pretože čo sa deje spoznajú z kresby. Keď sa toto všetko dá dokopy, tak najnovší zväzok pôsobí až príliš priamočiaro a bez štipky príbehu. Príbeh sa nenachádza nikde, jedná sa o predĺžené a naťahované akčné scény, ktoré už ani nie sú zaujímavé. Dinosaury sú predvídateľní a už ničím zaujímaví. Keby ich porovnám napríklad s Budhami, tak dinosaury nemajú šancu. Pri Budhovskom final bossovi sme zisťovali jeho schopnosti, ktorých mal niekoľko a každá bola niečím zaujímavá, možno nie originálna, ale určite zaujímavá. Jašterky nemajú ani jedno. 

 Samé bum-bum, sek-sek, ách-ách, ale nič poriadne u čoho by som zostal hľadieť s roztiahnutou sánkou na stránke. Príbeh sa nerozvetvuje ani nekolíše, zostávam úplne bez pocitu nejakej zápletky a vyvrcholenia. Super nápadmi tiež nechrlí, a to len kvôli tomu, že novinky predstavil v predošlých zväzkoch a teraz ich už iba postupne vyberá. Hiroja to aspoň skúša zachraňovať v kresbe, jasne tam bolo o dosť viac dvojstránok ako zvyčajne býva, avšak to na spásu nestačí. Neberte ma zle, akcia je super a prehľadná. Nie je šanca, že by sa v tom niekto stratil, predsa len tam nie sú žiadne bubliny, takže je dosť priestoru na vykreslenie a rozpanelovanie sekvencií. Takže jasné, je to stále ten Gantz, ibaže o dosť slabší.

 Keď už nič, tak kniha zanechala aspoň malého chrobáčika. Ufóni sa prvýkrát pobili medzi sebou - veľmi radi na seba berú najrôznejšie podoby, možno že tým získavajú aj nejaké povahové rysy alebo základnú hierarchiu? Čo ďalej ešte stojí za zmienku z toho lepšieho, je Keiov charakterový vývoj. Konečne sa v ňom prebúdza osobnosť, ktorá sa nestará len o seba a o svoje blaho, prestáva sa hrať na hrdinu. Iste, celý zväzok premieta o tom, ako chce byť so svojou novou priateľkou miesto toho, aby premýšľal nad tým, ako jej bude chýbať. Avšak, záverom začína uvažovať i nad tým, ako pomôcť a zachrániť všetkých, ktorí sú momentálne s ním v hre o prežitie. Nerobí to preto, lebo sebe zvyšuje šancu na prežitie, ale proste kvôli tomu, lebo mu oni ukázali ich dôveru v neho. Prechod k tejto zmene je, vďaka bohu, spravený veľmi plynulo a nevzniká žiadna náhla otočka osobnosti. 

 Gantz po minulom, pre mňa veľmi vydarenom zväzku prišiel s obsahom, ktorý bavil dvakrát menej, keby sa chcem len pozerať na kresbu zájdem si do galérie. Tu necháva veľmi veľa priestoru na zlepšenie už príliš dlho. Časté menenie postáv tiež neprispieva, nedokážem si vytvoriť pevnejšie puto a spolucítenie s nimi. Ak by sa to takto tiahlo dlhšie ako jedna kniha, naozaj by som sa bál o svoj záujem. Zo strachu som si preto prečítal obsah ďalšieho zväzku, vyzerá to zaujímavejšie, takže predsa len sa na pokračovanie teším. Trinástku na poličku vraciam smutne.

 

 

Hodnocení
4.0/10
Hodnocení čtenářů
1 2 3 4 5
6 7 8 9 10
Průměr: 5.5 (574)
Datum:
10. 11. 2016, 21:59
Autor: